Paulína Pinková

xvpinkova@vutbr.cz

Moja tvorba je zatiaľ nevyformovaná, čo je podmienené neustálym vývojom a chuťou spoznávať a skúšať nové veci. Preskúmávam témy domova, koreňov, nostalgie, skresleného vnímania času, vnemov a pocitov, moja práca začla byť taktiež v poslednej dobe politicky podkreslené, čo je dôsledkom katastrofálnej a mimoriadne frustrujúcej situácie na Slovensku. Avšak, práve pracujem na tom, aby som sa zabývala v Barcelone, kde som na stáži na 3 mesiace. Malá digitálna kamerka foťák a analóg sú furt v mojom batohu, takže pracujem na zničení svojej chrbtice a opálení, plánujem nazbierať materiál počas svojho času tu a vytvoriť časozberné poetické, hudobné, denníkové, zachytávame svoje pocity EP spolu s videoklipmi / vizuálmi.
Tiež sa snažím vydať knižku.
A dokončiť ešte iný film.
Tiež by som mala dokončiť animáciu, a potom ešte jednu animáciu. Pracujem na veľa veciach, rada si vyberám,

očakávam diskusiu, názor na to, čo sa snažíme vytvoriť, otvorené a konštuktívne dialógy, ktoré by mohli smerovať k inteligentnej, prínosnej a zábavnej spolupráci.

versatilitu, chuť skúšať nové veci a fakt, že často som prekvapivo šikovná, pri skúšaní nových vecí, ponúkam všetko, čo viem, a čo sa chcem naučiť, ponúkam svoj tabak, filtre aj papieriky, som zodpovedná a chodím cca načas

úlet v galerii

tohle bude poprvé

workoholismus, idealismus, pivo

Dan Brown, Marcel Duchamp, Greta Thunberg, Ana Mendieta, Netflix, Eva Koťátková

Vymkla som sa na záhrade, s tým, že len idem zahasiť oheň, beriem si kľúče, kontrolujem či mám kľúče, predsa len idem v papučiach na pár minút von o druhej ráno, zahasím oheň, idem dnu, vyťahujem kľúče, kľúče síce mám, ale nie od správynch dverí. Pár minut hádžem kamienky do kuchynského okna, kde sa ešte svieti, chvíľu obchádzam dom a rozmýšľam, čo so sebou, rozmýšľam, či idem spať na favu, ood mojej vlastnej postele ma síce delí len jedna stena a pár schodov... nakoniec som vyliezla na terasu po hrozne, ktoré rastie zo zeme až tam, výkon večera, s červeným svetlom na hlave potom vojdem do izby spolubývajúcim, korí skoro chytia infarkt. Ja som len rada, že som vnútri.

tiež som raz chcela zahasiť popolník tým, že do neho napľujem sliny, sliny = voda, easy predsa, samozrejme, že som skončila s popolom všade na ksichte.

Ano

Ano